V tomto Barny s Vami nesúhlasím, že treba prepustiť optimistu. Optimista má tú výhodu, že sám chce veci robiť, a keď ho viete dobre usmerňovať, tak spraví dobré veci sám od seba. Optimista chce predávať. Dobre, chceš predávať, dovolím ti to. Najprv mi ale povedz, ako to chceš urobiť. Ak to bude dávať zmysel, tak to skúsime, ak tam budú nezmysly, tak ťa poprosím, aby si tie nezmysly prepracoval a môžeš sa do toho pustiť. To je rozumový prístup k riešeniu úlohy, ktorý má najväčšiu šancu na úspech. Samozrejme, mohol by som sa spoľahnúť na optimistovu intuíciu a ten by ma možno prekvapil hromadou predaných topánok. Alebo by to bolo totálne fiasko. A naviac, aj v prípade úspechu by som nevedel, ako naučiť iných obchodníkov úspešne predávať topánky v Afrike. Toto sú hlavné nevýhody intuitívneho prístupu k riešeniu úloh.

Toho skeptika by som kopol do zadku, keď nechce predávať, tak nech neplytvá mojim časom. Taký človek je v teréne nepoužiteľný. Jedine keby ste nad nim celý čas stáli a stále ho povzbudzovali, nech konečne niečo urobí. Dá sa ho ale využiť v riešiteľskom tíme, ktorý má za úlohu pripraviť Akčný plán prieniku na africký trh. Úloha skeptika v takom tíme je veľmi užitočná, on totiž bude hľadať všetky možné i nemožné dôvody, na ktorých to môže stroskotať. A my sa môžeme dopredu na to pripraviť. Je lepšie byť na tie krizové situácie pripravený, než tým byť zaskočený v teréne.

Zaujímalo by ma Barny, prečo by ste si vybrali radšej skeptika, než optimistu? Rád hodiny hučíte do ľudí, aby niečo konečne urobili? Ja radšej spolupracujem s ľuďmi, ktorí chcú predávať a ktorí hľadajú spôsoby, ako to funguje, nie výhovorky, prečo to nefunguje.